Roman Kaliský sa narodil 23. septembra 1922 v Slovenskej Ľupči. V rokoch
1936 - 1943 študoval na gymnáziách v Banskej Bystrici a v Liptovskom
Mikuláši. Štúdium chemického inžinierstva na Slovenskej vysokej škole
technickej (SVŠT), dnešnej Slovenskej technickej univerzite (STU) v
Bratislave, predčasne ukončil, lebo sa aktívne zapojil do Slovenského
národného povstania (SNP). Bojoval v radoch partizánskej brigády
Jánošík.
Po skončení druhej svetovej vojny pôsobil v rokoch 1945 - 1949 ako
redaktor denníka Práca. Od roku 1948 do roku 1953 bol šéfredaktorom
denníka Ľud. Ako dramaturg slovenského dokumentárneho a hraného filmu
pracoval v rokoch 1953 – 1956.
Nasledujúcich 11 rokov bol reportérom a publicistom dnes už legendárneho
periodika Kultúrny život, v ktorom sa spolu s ďalšími predstaviteľmi
redakcie podieľal na prekonávaní stalinistických praktík, kultu
osobnosti či schematizmu vo vtedajšej spoločnosti, kultúre, publicistike
a reportážnej žurnalistike. To sa prejavilo už v jeho debutovej knihe -
zbierke reportáží Dlhá cesta (1961).
Veľký čitateľský záujem vyvolala jeho druhá kniha literárnych reportáží
štylizovaných vo forme súdničiek Obžalovaný, vstaňte!, ktorá prvýkrát
vyšla v roku 1963. Viaceré príbehy z knihy sa odohrávajú priamo v súdnej
sieni, iné sú vybudované na rozprávaní sudcov a prokurátorov, v ďalších
ide o rekonštrukciu kriminálneho činu.
Roman Kaliský v knihe priniesol aj rekonštrukciu známeho prípadu
falošných filmárov na Čachtickom hrade (Kto nakrúti Báthoryčku?), alebo
strateného poštového vreca s pol miliónom korún, ktorý dostal do
pokušenia dedinskú ženu v príbehu Diabol pokušenia.
Spoluautorsky sa podieľal na publikácii Konfrontácia (1969), do ktorej
prispel esejou o SNP Rok narodenia: 1944. Bol tiež autorom scenára k
televíznej hre Koniec a začiatok (1968).
Od decembra 1967 do roku 1970 pracoval ako redaktor v Slovenskej
televízii v Bratislave. Pre svoj kritický postoj k invázii vojsk
Sovietskeho zväzu a Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 bol z
televízie prepustený, občiansky diskriminovaný, bez možnosti
publikovať.
Zamestnal sa ako robotník v bratislavskej Dimitrovke, neskôr sa v
Pamiatkostave vyučil za murára a touto profesiou sa živil až do leta
1989. Na jeseň toho istého roku sa publicistickými vystúpeniami v rádiu
Slobodná Európa postavil na obranu uväznených disidentov z tzv.
bratislavskej päťky.
Po páde komunistického režimu sa vo februári 1990 stal riaditeľom
Slovenskej televízie, ale na tomto poste zotrval len do augusta toho
istého roku. Od vtedy sa venoval novinárskej a publicistickej tvorbe.
Pôsobil ako redaktor v Slovenských národných novinách, Literárnom
týždenníku a v rokoch 1993 – 1994 ako zástupca šéfredaktora denníka
Slovenská republika. Autorsky spolupracoval aj s denníkmi Národná
obroda, Koridor a Pravda.
Bol spoluautorom návrhu Deklarácie Slovenskej národnej rady o štátnej
suverenite Slovenskej republiky. V roku 1990 sa aktívne podieľal na
vzniku Slovenského syndikátu novinárov a v nasledujúcich rokoch pracoval
v jeho riadiacich orgánoch. V roku 1997 vyšiel výber z jeho
publicistických prác pod názvom Na poslednom úseku.
Pamätnú medailu svätého Cyrila a Metoda odovzdal dlhoročnému novinárovi a
publicistovi v októbri 2002 predseda Matice slovenskej Jozef Markuš.
Cenu Štefana Moyzesa Nadácie Matice slovenskej mu odovzdali v apríli
2009. Cenu Vojtecha Zamarovského za prínos do literatúry faktu dostal v
roku 2013. Od roku 2016 udeľuje Literárny fond Cenu Romana Kaliského za
významný prínos v oblasti žurnalistiky.
Roman Kaliský zomrel 8. novembra 2015 v Bratislave vo veku 93 rokov.